pondelok , 24 september 2018
A huge collection of 3400+ free website templates JAR theme com WP themes and more at the biggest community-driven free web design site

Výročie už päťdesiate

A je to tu. Blíži sa 21. august. Podľa mediálneho besnenia všetkých masmédií v Čechách i na Slovensku je okupácia ČSSR 21. augusta 1968 vojskami Varšavskej zmluvy najväčším zločinom v histórii Československa od roku 1918. Mníchovská zrada, následná okupácia Čiech, protektorát, okupácia Slovenska na potlačenie SNP – toto boli podľa našich médií len malé, bezvýznamné epizódky oproti udalostiam z 21. augusta 1968. Všetci naši „demokrati“ oslavujú, dokonca sa im zdá, že si tento deň nevieme ani poriadne uctiť. A vedia títo ľudia čo oslavujú? Veď oni oslavujú socializmus (hovoria tomu komunizmus), síce vylepšený „s ľudskou tvárou“, ale socializmus. Pokiaľ si pamätám, ani jeden stranícky, ani štátny predstaviteľ nehovoril, že chceme prostredníctvom „Pražskej jari“ návrat ku kapitalizmu. Aj keď vývoj spoločnosti ku kapitalizmu jednoznačne dospieval. Zrušili sme cenzúru – jej zrušenie tak ako v roku 1989 znamenalo možnosť slobodne nadávať, osočovať a okydávať komunistov a komunistickú stranu. Znamenalo to zamlčovať úspechy v budovaní republiky po 2. svetovej vojne, účelovo kritizovať a vyťahovať chyby a omyly, ktorých sa strana zákonite dopustila pri budovaní socializmu u nás. Bývalí statkári, fabrikanti a ďalší vykorisťovatelia a ich potomkovia zacítili historickú príležitosť. Ale poučení udalosťami v Maďarsku v roku 1956, kde sa odohrával pokus o otvorený protisocialistický prevrat, sa naši reformátori poučili. Svoje zámery schovávali za frázy o akomsi „vylepšenom socializme s ľudskou tvárou“, našli si poslušného vykonávateľa ich zámerov v osobe Alexandra Dubčeka, z ktorého urobili symbol Pražskej jari, mediálnu hviezdu, dnes by sme povedali celebritu. Nech sa on venuje užívaniu si svojej slávy a popularity, my budeme robiť za neho politiku. Pripravíme ekonomické reformy, ktoré nenápadne ale isto dovedú ČSSR ku kapitalizmu. Kým sa ľud spamätá, zistí že je už neskoro, tak ako v roku 1989. Aj vtedy potrebovali Dubčeka, ale už na otvorenú likvidáciu socializmu (s ľudskou tvárou, alebo bez), na čo sa on, bývalý najvyšší stranícky predstaviteľ ochotne podujal, čo ho stavia na jednu úroveň s najväčším zradcom a likvidátorom socializmu Gorbačovom.

Pamätám si, že začali narastať a stupňovať sa otvorené prejavy antikomunizmu, komunistov treba nielen odstaviť, ale aj potrestať, najlepšie povešať. Ako huby po daždi vznikali nové strany a hnutia, všetky samozrejme „demokratické“ a protikomunistické. Vznikol KAN – Klub angažovaných nestraníkov, ktorí sa angažovali hlavne v boji proti komunistickej strane, zasievaním nenávisti voči komunistom a výsledkom práce strany za uplynulé obdobie. Podobných strán, klubov, spoločenských a záujmových organizácií vzniklo veľké množstvo, zväčša s podobným zameraním ako KAN.

V tomto období sa začalo u nás hovoriť o neutralite, vystúpení ČSSR z Varšavskej zmluvy, naši vrcholní predstavitelia začali bojkotovať zasadnutia orgánov VZ. Dochádzalo k spochybňovaniu usporiadania Európy, ktoré bolo výsledkom dohôd medzi víťaznými štátmi. Predstavme si, že by dnes predstavitelia Slovenskej republiky začali otvorene hovoriť o vystúpení z NATO a o neutralite. Okamžite by tu zaúradovala „demokracia“, rýchlo a dôrazne by sme boli vrátení na tú „správnu“ cestu a stranu.

Možno povedať, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 21.8.1968 zachránil u nás socializmus na ďalších 20 rokov. Je možné diskutovať, či boli využité všetky možnosti na iné riešenie. O tom však možno pochybovať, pretože na čele vedúcej sily spoločnosti – KSČ chýbal rozhodný a schopný vodca, ktorý by bol situáciu zvládol a socializmus ochránil. Alexander Dubček takouto osobnosťou určite nebol.

November 1989 a neskoršie obdobie ukázali o čo išlo predstaviteľom Pražskej jari v roku 1968. Kapitalizmus v podobe ako ho poznáme dnes, by u nás zavládol už v roku 1968. Je historickou pravdou, doloženou mnohými overenými a merateľnými faktami, že obdobie od roku 1969 do roku 1989 bolo najúspešnejším a najproduktívnejším obdobím v histórii našich národov. Nastal veľký rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva a všetkých oblastí spoločenského života. Porovnajme si to so súčasnosťou – zlikvidovaný vlastný priemysel, strategické podniky odovzdané zahraničiu, vrátane bánk a poisťovní, stratila sa sebestačnosť vo výrobe potravín a obrovské tisíce hektárov úrodnej poľnohospodárskej pôdy sme premenili na priemyselné parky vo vlastníctve zahraničných investorov aj s odchodom ziskov do zahraničia, nastal obrovský prepad v kvalite školstva, zdravotníctva a všetkých oblastí života obyvateľov Slovenska.

Tento pohľad sa však nehodí našim politikom, privatizátorom, podvodníkom, zlodejom a vlastníkom médií, ktoré úplne „demokraticky a slobodne“ ohovárajú a primitívne klamú o období socializmu u nás. O pozitívach zásadne neinformujú, doslova lovia a hľadajú pochybné tzv. obete socializmu, ktoré denne prezentujú v médiách úplne jednostranne a so zjavnou zaujatosťou. Pri budovaní socializmu boli chyby a omyly, ale v porovnaní s tým, čo sa deje u nás už takmer 30 rokov, to bola oveľa spravodlivejšia, humánnejšia i demokratickejšia spoločnosť. Pevne verím, že socializmus je budúcnosťou ľudstva.

v Detve, 18.8.2018

Július Feješ, predseda Klubu komunistov Slovenska – oz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *