sobota , 31 október 2020
A huge collection of 3400+ free website templates JAR theme com WP themes and more at the biggest community-driven free web design site

STÍHAČKY ZADARMO, EŠTE NÁM ZAPLATIA

Obstarožné americké stíhačky, ak na nich tak trvajú, Slovenská republika, a my, jej ľud, by sme mali dostať od vlády USA zadarmo. A s doplatkom navyše. Sú na to minimálne tieto, a nie len ekonomické dôvody. Po prvé, bol to Slovák, Štefan Banič, ktorý pre Ameriku, kde vtedy hrdlačil, vymyslel a skonštruoval prvý funkčný padák. Na vtedajšiu dobu išlo o dômyselný a spoľahlivý vynález; umožňoval pilotovi ovládať nosnú plochu a tak doplávať vzduchom nad miesto vhodné na pristátie. Dôkazom je americká patentová listina číslo 1 108 484 z 25. augusta 1914. Aj vďaka nemu sa vojenskí piloti USA, už v prvej svetovej vojne, mohli cítiť vo svojich lietajúcich strojoch bezpečnejšie. A nie len oni. Náš vynálezca dostal od vtedajšej americkej vlády, za tento unikátny vynález, jeden tisíc dolárov! Dopadol síce lepšie ako Indiáni, pôvodní majitelia a obyvatelia Manhatnu. Tým dali za ich územie len cca 14 dolárov, a to ešte v sklíčkach a zrkadielkach. Amerika first. Pán Banič sa nakoniec z Ameriky vrátil domov, na Slovensko (1920). Cítil sa oklamaný a podvedený, lebo vedel, že ho okradli. Že vyplatená cena nebola primeraná hodnote jeho nadčasového diela. My, Slováci, sme jeho zákonní dediči, a máme právo na doplatenie ceny. Koľko? Pri určitých zjednodušeniach, dá sa to dopočítať. Podľa jednoduchého, povedzme amerického vzorca: počet amerických vojakov na všetkých základniach vo svete ( je ich cez 800, ?), a doma, ktorí sú vybavení padákmi, vynásobíme počtom rokov ich používania, plus, nazvime to, Baničova konštanta. Tu vypočítame tak, že vynásobíme počty zoskokov, kedy americký vojak, aby si zachránil život, použil padák, s číslom vyjadrujúcim cenu ľudského života. Na mysli máme jej ekonomický aspekt, s čím si v USA ľahko poradia. Že výsledné číslo bude v miliardách USD? To si píš!, ako hovoria bratia Češi. Po druhé, tortúra s návratom nášho (vtedy) čs. menového zlata zo sejfov USA po druhej svetovej vojne. Jednak nám nepriznali všetko, nacistami ulúpené zlato, ale ho aj desaťročia (1982) chasnovali oni. Dokumenty o ukradnutom zlate zo Škodových závodov v Plzni, ktorú obsadili americké jednotky, sa nenašli vôbec. A zlato, samozrejme tiež. A okradli nás aj inak, keď v roku 1950 sme im za širokopásovú valcovňu, pre železiarne v Třinci, dopredu zaplatili 16 020 144 dolárov; vo vtedajších cenách. Vyložili ju v hamburskom prístave, a hneď aj zabavili. Nebolo by to americké, aby ju nepredali aj druhýkrát: v roku 1954 ju v dražbe predali argentínskej firme za provokatívnu cenu 9 mil. USD. Koľko miliárd dolárov nám USA dlhujú len z tejto oblasti? Celý príbeh o nehrdzavejúcej láske našich dnešných, vrúcne milovaných spojencov k nášmu zlatu, pozri v knihe B. Chňoupek, Memoáre in claris (1998). Je tam aj to, koľko sme zaplatili Angličanom za to, že naši vojaci, najmä piloti, mohli zomierať za ich slobodu. Hold, západní spojenci. Nedá mi z Úvodu z uvedenej knihy neodcitovať slová jedného z najvzdelanejších Slovákov, ministra Chňoupka, adresné všetkým privatizérom, a Američnom zvlášť. Je to príbeh mučeníka svätého Vavrinca, pochovaného pri ceste do Tivoli, tam kde stojí chrám San Lorenzo Fuori le Mura. Keď mu prikázali, aby odovzdal poklady , zhromaždil biednych , priviedol ich k prefektovi i riekol: „Tu sú“. Po tretie, ide o náhradu škôd, ktoré nám vedome spôsobili pred koncom II. svetovej vojny. Vedome a cielene bombardovali naše mestá, náš majetok, naše fabriky a domy, našich ľudí! Aj keď vedeli, že pre porážku nacistického Nemecka to už nemá 2 nijaký vojenský význam. Ich humanitárne bombardovanie na čs. území vyzeralo takto: v Česku vybombardovali Škodové závody, výška škôd asi 8 mld. korún, Prahu a ďalšie mestá. Len v Plzni zabili celú triedu detí aj s ich učiteľkou. O pár rokov neskôr, vo Vietnamskej dedinke My Lai, vyvraždili vojaci slobody okolo 500 detí, žien a starcov. Len tak, ako niekedy Indiánov. Na Slovensku zaútočili na Bratislavu, vadila im rafinéria nafty Apollo (dnešný Slovnaft); tu horeli ľudia za živa, ako vo Vietname z napalmu, pri výbuchoch skladovanej ropy. Ďalej na Nitru, Dubnicu nad Váhom, Dubovú – pričom aj od Londýnskej vlády vedeli, že je plánovaná ako zásobáreň pohonných hmôt pre SNP; ďalej Malacky, Komárno, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu, Sládkovičovo a Nové Zámky. Tie zničili do tla, podobne ako nemecké Drážďany, a len tu zabili cez 4 tisíc civilistov. Celkovo pri tomto predhirošimovskom bombardovaní zabili 7 až 8 tisíc bezbranných a nevinných civilistov. To bola americká pomoc SNP. Koľko nám dlhujú? Pre predstavu, Slovensko počas II. svetovej vojny utrpelo straty približne vo výške 114 mld. korún, vo vtedajších cenách. Amerika dríst! Po štvrté, opäť sa vrátime k príbehu Štefana Baniča. A spojím ho aj s príbehom nášho starého otca ( kryjú sa približne aj časovo). Pán Banič odpracoval v USA zaokrúhlene 13 rokov (1907 až 1920), náš dedko celkom 16 rokov: bane, vysoké pece a odlúčenie od blízkych. A takýchto osudov bolo na desaťtisíce, alebo státisíce? Pomáhali budovať a industrializovať USA, ale nikomu z nich vláda USA nepriznala a nezaplatila ani cent dôchodku. Načo aj? Aká výška účtu bude za toto vykorisťovanie a zdieranie? Koľko závalov a nešťastí bolo len v samotných baniach, jedno z nich prežil aj náš dedko. Ako hovoril, skladali sa zo svojich skromných zárobkov, aby za mŕtvych kamarátov poslali na Slovensko ich rodinám aspoň niečo. Majitelia baní i americká vláda to mali v paži. Zisk first. Po piate, ukradli ste nám VSŽ, všetok profit tečie do USA. Pri ich budovaní ste do nich nevložili ani halier, prišli ste k hotovému stolu, žiaľ prestretému novembrovými hlupákmi a idiotmi. Len v tomto koloniálnom príbehu na Slovensku živíme desiatky amerických rodín, sponzorujeme najbohatších ľudí v USA. Onedlho to bude 30 rokov nášho národného vyciciavania. Aké číslo vychádza? Tu mi nedá, podľa aktuálnych správ, s potešením poznamenať, že americkí majitelia len za ostatný rok (asi 2019/2020) vyhodili z práce 2500 domácich. A nikto sa nehrnie, ako v roku 89, do generálneho štrajku! To sa bačuje. Proletári všetkých krajín, zaštrngajte si. Po šieste, náš nákup stíhačiek je absolútny nezmysel. Proti komu nám tieto vyložene útočné stroje budú? Aj s atómovými bombami na palube, ak na to príde. Naokolo sú naši spojenci a neutrálne Rakúsko. Oni na nás zaútočia? Pravda, rizikom je Ukrajina, ale tu cez Bidena, do jej rozpadu, máte pevne v rukách. Načo sú nám? Sú pre našu obranu rovnako dôležité ako sieť proti žralokom v bazéne rodinného domu. A vedia to aj v Rusku. Vážená pani prezidentka Čaputová, vrchný veliteľ OS, vážený pán minister obrany , pán Naď, vážený pán prezident USA, pán Trump, zohľadnite uvedené fakty, prosím, lebo sú pravdivé, nespochybniteľné. Pán prezident Trump, časť Vášho dlhu voči Slovensku zaplaťte tovarom, teda predmetnými stíhačkami, ak na tom tak trváte. Všetci vedia, že ich nepotrebujeme, ale my si už poradíme. Možno, že aj naši vyjednávači z Ficovej vlády, kapitán Danko a úspešní exkomunisti generál Gajdoš a pplk. Hoľko, mali rovnaký plán: dať ich potom pred školy, deťom na hranie. A nám dospelým, pre výstrahu a pamiatku na členstvo 3 v preexspirovanej organizácii NATO. Ako sa v rovnakom duchu vyjadril váš francúzsky kolega, pán Macron. My vám, za skoré jednanie, odpustíme úroky z omeškania. Čo len v prípade pána Baniča je cez 106 rokov. Per Bannum. Na záver ešte jedno varovanie. Pán prezident Trump by mal byť vyrozumený aj o nadčasových kvalitách súčasnej slovenskej vlády. Tvoria ju naozaj neobyčajní ľudia. Nedá sa vylúčiť, že k lietadlám doobjednajú aj lietadlovú loď. Veď takéto stíhačky by sa na nej trnavsky dobre vynímali. Naďov sen, a jemu podobní neobyčajní lokaji, o dvoch percentách z HDP, by bol naplnený na celé jedno storočie. Až do pekla. A kam ju dáme? Predseda vlády pán Matovič behom jednej slz-tlačovky (čítaj sliz), rozhodne, či to bude Zemplínska šírava, Liptovská Mara alebo Oravská priehrada. Alebo More nasrdených ľudí. Pre ne-obyčajných, a na rozume nezávislých, Nič nie je nemožné! Reálnosť tohto bludu je v tom, že aj platba za ojazdenú lietadlovú loď pre Slovensko by bola v cene našej pohľadávky. Len jej užitočnosť by bola vyššia (!) ako u lietadiel: veľmi názorne by pripomínala celému svetu, že slobodné voľby v kapitalizme sú len hrou pre hlupákov a naivných. Svetu mier! 1. júla 2020 PhDr. Michal Dieneš, CSc., pplk. v.v.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *