pondelok , 30 marec 2020
A huge collection of 3400+ free website templates JAR theme com WP themes and more at the biggest community-driven free web design site

Prejav ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova a jeho odpovede na otázky na 56. Mníchovskej konferencii o bezpečnostnej politike:

„Globálny zmätok: existuje reálna šanca prísť s novým programom rokovania?“ Mníchov 15. februára 2020

Vážené dámy, vážení páni,

tento rok oslavujeme 75. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne. Je poľutovaniahodné, že toto výročie sprevádzajú pokusy veľmi vážne skresliť históriu, postaviť nacistických katov a osloboditeľov na rovnakú úroveň. Nechajme tieto pokusy na svedomí autorov. Rozhodujúcu úlohu Červenej armády, všetkých národov Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu nemôže nikto a nič spochybniť. Zároveň si vždy budeme mať na pamäti duch aliancie počas vojnových rokov, schopnosť štátov zjednotiť sa v boji proti spoločnej hrozbe napriek ideologickým rozdielom.

            Dnes, keď sú hrozby a riziká pre ľudstvo v celom povojnovom období väčšie ako kedykoľvek predtým, taká veľká  jednota nám chýba.  Pred našimi očami sa ničí systém dohôd v oblasti strategickej stability a nešírenia zbraní hromadného ničenia, znižuje sa hranica používania jadrových zbraní, množia sa regionálne krízy, porušuje sa medzinárodné právo, a to aj prostredníctvom silného zasahovania do záležitostí suverénnych štátov, nezákonných sankcií a prísnych protekcionistických opatrení, ktoré podkopávajú svetové trhy a globálny obchodný systém. Dochádza, povedal by som, k barbarizácii medzinárodných vzťahov, ktorá zhoršuje samotné životné prostredie. Potrebujeme priamu a čestnú výmenu názorov o tom, ako zachrániť svet pre budúce generácie. Ruský prezident Vladimír Putin navrhuje začať takýto rozhovor vo forme stretnutia hláv štátov – stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

            Hneď musím zdôrazniť, že nejde o vytvorenie ďalšieho uzavretého klubu, v ktorom sa v kuloároch bude rozhodovať o osude ľudstva. Máme na mysli, aby „päť“ štátov, ktoré majú podľa Charty OSN osobitnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, prejavilo politickú vôľu a pripravilo odporúčania v záujme zlepšenia celej atmosféry medzinárodnej komunikácie a obnovenia dôvery medzi všetkými krajinami.

Kríza dôvery je obzvlášť naliehavá v európskych záležitostiach. Zvyšovanie napätia, rozširovanie  vojenskej infraštruktúry NATO na východ, bezprecedentný rozsah cvičení v blízkosti  ruských hraníc, nadmerné čerpanie obranných rozpočtov – to všetko vedie k nepredvídateľnosti. Obnovuje sa štruktúra rivality „studenej vojny“. Je načase, skôr ako bude neskoro, vzdať sa falošnej predstavy „ruskej hrozby“ alebo akejkoľvek inej hrozby,  a nezabudnúť na to, čo nás spája.

Východiskovým bodom takéhoto dialógu by mala zostať zásada rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, vyhlásená, pripomínam, na najvyššej úrovni v takých dôležitých dokumentoch, ako sú Helsinský záverečný akt z roku 1975, Parížska charta pre novú Európu v roku 1990 a vyhlásenie summitu OBSE v Astane v roku 2010.

            V súčasných podmienkach nemožno stabilitu euroatlantického priestoru dosiahnuť bez skutočne globálnej spolupráce v boji proti medzinárodnému terorizmu, nelegálnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a iným cezhraničným výzvam. Mnohé z nich sa stali nekontrolovateľnými v dôsledku krvavých konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike. Medzinárodné spoločenstvo je povinné vytvárať priaznivé podmienky pre obyvateľstvo samotných krajín regiónu na riešenie problémov prostredníctvom inkluzívneho národného dialógu bez vonkajších zásahov. Považujem za neprijateľné, aby sa územie týchto krajín zmenilo na arénu geopolitickej konfrontácie a vyrovnávania účtov ako aj na dosahovanie zištných geopolitických cieľov.

            V súlade so zásadami medzinárodného práva bude Rusko naďalej podporovať urovnanie konfliktu v Sýrii v rámci Astaninského mechanizmu a mechanizmov OSN, aby pomohlo zblížiť prístupy líbyjských strán, čo je jediný spôsob, ako obnoviť štátnosť zničenú NATO. Ruská koncepcia kolektívnej bezpečnosti v Perzskom zálive je zameraná na stabilnú normalizáciu situácie v regióne. A, samozrejme, podporíme vyvážený prístup k hľadaniu spravodlivého riešenia palestínsko-izraelského konfliktu, zohľadňujúc platné medzinárodné právne dohody. Budeme obhajovať neprijateľnosť nahrádzania právne záväzných rozhodnutí o iránskom jadrovom programe nezákonnými jednostrannými opatreniami.

            Nové „prielomové technológie“ sa nesmú používať  na ďalšie narušovanie medzinárodnej stability. Zameriavajú sa na to iniciatívy na predchádzanie pretekov  v zbrojení vo vesmíre a neprípustnosti militarizácii v kybernetickom priestore. Sme pripravení spolupracovať aj  pri riešení iných naliehavých svetových problémov, vrátane epidemiologických hrozieb. V tejto súvislosti chcem obrátiť pozornosť na otvorený a zodpovedný prístup Číny  k medzinárodnej spolupráci v boji proti šíreniu koronavírusu.

            Ešte raz zdôrazňujem – rozsah globálnych výziev je taký veľký, že štáty sa s nimi môžu vyrovnať iba spojením síl a prísnym dodržiavaním zásad skutočného multilateralizmu. Tejto činnosti prekážajú pokusy pod vlajkou multilateralizmu  vnucovať svoje vlastné pravidlá a „privatizovať“ sekretariáty medzinárodných organizácií. Nehoráznym príkladom toho je situácia v Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW).

            Je dôležité zastaviť tieto nebezpečné trendy a jednoznačne opätovne potvrdiť zásady Charty OSN, vrátane zvrchovanej rovnosti štátov a nezasahovania do vnútorných záležitostí. Treba, aby  všetky zásady Charty rovnako dodržiavali aj členské krajiny, aj vedenie OSN, ako aj    iných medzinárodných organizácií.

            Zároveň s činnosťou OSN  sú žiaduce flexibilné multilaterálne mechanizmy, ktoré podporujú pozitívny aktuálny program a usilujú sa vytvárať rovnováhu záujmov. Mám na mysli Skupinu G 20 a skupinu BRICS,  v ktorých členstvo odráža kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť súčasného sveta.

 Svoj prínos do vypracúvania konštruktívnych prístupov k problémom Eurázie vkladajú členské štáty Šanghajskej organizácie spolupráce  (ŠOS), Euroázijskej ekonomickej únie (EAEU), či   Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKP). Ruský prezident Vladimír Putin vyšiel s iniciatívou vytvoriť Veľké euroázijské partnerstvo, otvorené pre všetky združenia a štáty nášho rozsiahleho spoločného kontinentu, vrátane členov Európskej únie.

Vážení kolegovia!

            Rusko vždy bolo a zostáva odporcom donucovacích opatrení a zástancom politických a diplomatických metód prekonávania nezhôd, ktorých vznik, povedzme si to úprimne,  vyplýva  zo samotnej ľudskej povahy. Mier však nikdy nie je zadarmo. Vyžaduje si to neustále, niekedy veľmi náročné úsilie.

            Vynikajúci vedec – jadrový fyzik, laureát Nobelovej ceny za mier A. D. Sacharov raz povedal: „Jadrová vojna môže vzniknúť z obyčajnej vojny,  a obyčajná vojna, ako viete, vzniká z politiky.“ Je ťažké nesúhlasiť. Na diplomatoch, politikoch, celom medzinárodnom spoločenstve, vrátane všetkých tu prítomných, leží zodpovednosť za zachovanie mieru. Som presvedčený, že so zodpovedným prístupom sa nám to podarí.

Otázka (preložená z angličtiny): Všetci sme znepokojení situáciou v Idlibe, ale ja by som nechcela pýtať na to, lež na vzťahy  medzi Ruskom a Tureckom  ako také – pre mňa je to v určitom zmysle záhada.  Ako by ste tieto vzťahy definovali – ste spojenci alebo nepriatelia?

Sergej Lavrov: Je to záhada zo série „zabalené do tajomstva a ukryté v hlavolame?“ S Tureckom máme veľmi dobré vzťahy. To neznamená, že sa musíme na všetkom zhodovať. A vôbec si myslím, že vo vzťahoch medzi dvoma krajinami nemôže existovať úplná zhoda v akejkoľvek otázke. Ak je tak, pripomína to tlak,  ktorý si vynútil takúto dohodu.

Sýrsky konflikt vypukol počas  tzv. Arabskej jari, keď bola zničená Líbya, keď  len-lenže odolalo zničeniu Tunisko a niekoľkých ďalších krajín v regióne. Keď extrémisti, teroristické zložky v lete 2015 prakticky obkľúčili Damašek,  vtedy sa nikto nezamýšľal nad nijakými  humanitárnymi normami, nad politickým procesom – všetci čakali vojenské riešenie, výsledkom ktorého by bolo zvrhnutie vlády B. Assada. Rusko reagovalo na výzvu legitímnej vlády  poskytnúť pomoc. V súčasnosti  sa nám podarilo pomôcť sýrskej vláde a ozbrojeným silám zvrátiť situáciu, najmä v boji proti terorizmu.

            V istej etape sme sa všetci spoliehali na aktivitu OSN. Vznikol Ženevský proces, do týchto snáh som sa priamo zapojil spolu s bývalým ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym. Rokovania však stagnovali,  nebol dosiahnutý nijaký pozitívny výsledok. Naši kolegovia z OSN sa následne rozhodli odložiť stretnutia v Ženeve na lepšie časy.

            Rusko spolu s Tureckom a Iránom si uvedomili, že bezvýchodisková situácia sa už stala chronickou a vyšli s návrhom, aby sa začal politický proces pod záštitou týchto troch krajín. Popritom my sme zastávali názor,  aby na strane opozície nevystupovali  prisťahovalci žijúci v iných hlavných mestách, ale tí, čo skutočne ovplyvňujú ľudí, ktorí bojujú „na  pevnine“ so sýrskou armádou. Podarilo sa nám to – Astaninský proces začal fungovať. Sme úprimne vďační Kazachstanu za poskytnutie pohostinnej platformy svojho hlavného  mesta. Nechcem pôsobiť príliš sebavedome, ale momentálne nemáme iný príklad, a toto je doteraz  najúčinnejší nástroj na poskytnutie pomoci zo strany OSN pri dosahovaní cieľov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254.

To vôbec nebolo ľahké, pretože Rusko, Irán a Turecko zďaleka nemajú rovnaké ciele, pokiaľ ide o Sýriu a celý región. Nebudem sa zaoberať podrobnosťami, všetci dobre vieme, o čom hovorím. Zjednotila nás snaha nepripustiť zničenie Sýrskej arabskej republiky, ktorá je kolískou mnohých veľkých náboženstiev a civilizácií, kde po stáročia a tisícročia spolunažívali moslimovia, kresťania a predstavitelia iných náboženstiev. Chceli sme, aby v tejto krajine zavládol mier a začal sa politický dialóg. Podarilo sa nám to, pomohli sme OSN naštartovať proces, ktorý sa teraz uskutočňuje v rámci Ústavného výboru. Ústavný výbor bol vytvorený a mohol začať fungovať už koncom roku 2018. Všetci však vieme, čo sa dialo: naši západní kolegovia v podstate ultimatívne požadovali, aby OSN nepodporila návrhy, ktoré sformulovala sýrska vláda a opozícia. Celý rok bol premárnený na úplne bezvýznamné škriepky okolo dvoch alebo troch mien, ktoré sa z nejakého dôvodu nepáčili našim západným kolegom.

Rok sme stratili. Teraz už mohli okolnosti vyzerať inak. Napriek tomu sa na nikoho nehneváme, snažíme sa vychádzať z reality. A realita je taká, že sme nakoniec presvedčili každého, kto pochyboval o potrebe dať tomuto výboru zelenú. Výbor už dvakrát zasadal, teraz sa pripravuje tretie zasadnutie. Dnes som sa stretol s osobitným vyslancom generálneho tajomníka OSN pre Sýriu G. Pedersenom. Nerobíme tragédiu z toho, že práca sa zatiaľ nerozbieha veľmi rýchlo, ale samozrejme ani nechceme vytvárať dojem, že fungovanie výboru nebude mať konca-kraja. Hlavne nech sa Sýrčania dohovárajú sami.

V tomto zmysle sú veľmi dôležité naše vzťahy s Tureckom vzhľadom na možnosti, ktorými disponuje Rusko rovnako ako aj Irán, pretože má kontakty so sýrskym vedením, a možnosti, ktorými na druhej strane disponuje Turecko, vďaka svojmu vplyvu na opozíciu a tých, ktorí predstavujú ozbrojené jednotky „v teréne“. Podotýkam, že máme záujem na tom, aby na opozíciu pozitívne vplývali aj ďalšie štáty, ktoré s ňou majú kontakty, najmä monarchie Perzského zálivu. Naším cieľom je spojiť sily a pomôcť vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude dobre pracovať samotným Sýrčanom.

Chcel by som vyzdvihnúť ešte jeden moment bezprostredne súvisiaci s Idlíbom, ktorý ste spomenuli na začiatku – nevyhnutnosť poraziť terorizmus. Naši americkí kolegovia už niekoľkokrát oznámili, že zvíťazili nad ISIS a v podstate zničili terorizmus tak v Sýrii, ako aj v Iraku, ale táto „hydra“ vždy znova zdvihne hlavu. Chcel by som upozorniť, že okrem Islamského štátu existuje aj Front al-Nusra, známy v súčasnosti pod menom Hayhat Tahrir al-Šám, ktorý Bezpečnostná rada OSN radí medzi teroristické organizácie rovnako ako Islamský štát. Táto organizácia teraz ovláda väčšiu časť problematickej bezpečnostnej zóny v Idlíbe. Toto je jedno z posledných ohnísk terorizmu, pritom jediné na západnom brehu Eufratu.

Dnes som sa stretol so svojím kolegom a priateľom, ministrom zahraničných vecí Turecka M. Čavušoglum. S Tureckom sme sa dohodli, že bude zabezpečené zastavenie paľby, vytvorenie demilitarizovanej zóny, ale predovšetkým odlíšenie normálnej opozície od teroristov. Tieto dohody vôbec neznamenajú, že by sme prestali nekompromisne bojovať proti teroristickým zoskupeniam. Je to veľmi zložitá úloha. Teroristi sa pokúšajú využívať civilné obyvateľstvo ako živý štít. Všetci sme to mali možnosť vidieť v smutne známom utečeneckom tábore Rukban a v tábore Al-Hawl, ktorý sa nachádza pod kontrolou kurdských oddielov spolupracujúcich najmä s Američanmi, ale aj inde vo svete. Áno, je to zložitá úloha, ale kontakty medzi Ruskom a Tureckom na úrovni expertov, diplomatov, vojenských a bezpečnostných zložiek pokračujú a ich úlohou je nájsť cesty riešenia spomínaných dohôd o Idlíbe. Ďalšie kontakty sa uskutočnia na budúci týždeň.

Otázka (preklad z nemčiny): Vaše slová o Sýrii nepovažujem za celkom presvedčivé. Ako chce ruská vláda zaručiť suverenitu Sýrie, zatiaľ čo turecká armáda kontroluje Idlíb, Afrin a ďalšie regióny na severe krajiny a očividne tam plánuje zostať veľmi dlho? Vaše slová ma nepresvedčili.

S. V. Lavrov: Ľahká vec. To, čo robíme v Sýrii, nerobíme preto, aby sme Vás presvedčili. Ak sa nemýlim, Vy ste novinár. Máte plné právo vytvárať si obraz udalostí tak, ako ho chápete Vy. My robíme „v teréne“ to, čo požaduje Rezolúcia č. 2254 Bezpečnostnej rady OSN. Okrem iného uvedená rezolúcia zaručuje suverenitu a územnú celistvosť Sýrskej arabskej republiky. Rusko si nekladie za úlohu zaručovať suverenitu Sýrie. Za túto suverenitu ručí Bezpečnostná rada OSN.

Okrem idlíbskeho problému najväčšie komplikácie spôsobuje to, čo sa deje na východnom brehu Eufratu, kde sa táto suverenita mimoriadne hrubo porušuje, kde sa s očividnými separatistickými zámermi vytvárajú paralelné mocenské orgány. Pravidelne sa o tomto rozprávame s našimi americkými kolegami, ktorí svoju prítomnosť na východnom brehu aktívne zachovávajú.

Už som spomínal problémy táborov Rukban a Al-Hawl, ale existujú aj problémy zóny Al-Tanf. To všetko ohrozuje suverenitu Sýrskej arabskej republiky. Konáme prísne v súlade s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN. Na prvom mieste je boj proti terorizmu, riešenie humanitárnych problémov obyvateľstva a pomoc pri návrate utečencov. Mimochodom, Európska únia sa kategoricky nechce podieľať na úsilí na vytvorenie podmienok pre návrat ľudí do svojich domovov, pričom čaká na nejaký reálny pokrok v politickom procese. Predtým sa tvrdilo, že sa čaká, kým začne pracovať Ústavný výbor. Výbor už pracuje, ale nijakú pomoc Európskej únie na zabezpečenie návratu utečencov zatiaľ nevidíme.

Ešte jedna dimenzia, ktorá je zakotvená v uzneseniach Bezpečnostnej rady OSN, je ústavná reforma a politický proces. Za tým účelom sme vytvorili Ústavný výbor. Spolu s Tureckom a Iránom sme pomohli Sýrčanom, aby sa dohodli na tomto veľmi dôležitom mechanizme. To je to, čo robíme. A či to vyzerá presvedčivo, o tom si urobte úsudok sami. Zvykli sme si na kritiku. Prispieva k nachádzaniu kreatívnych riešení. Tešíme sa na Vaše hodnotenia a konštruktívne rady.

Otázka (preklad z angličtiny): Badám určitú dôslednosť v tom, čo hovoríte o Sýrii, keď hovoríte o sýrskej územnej celistvosti a suverenite. Ale keď sa pozrieme na situáciu v Líbyi, tam nepodporujete oficiálnu vládu, ale podporujete maršala Haftara, čo otvorene smeruje k deštrukcii krajiny. Moja otázka: aké ciele v skutočnosti sledujete v Líbyi, ak podporujete tú stranu, ktorá vedie krajinu do skazy?

S. V. Lavrov: Musím vysloviť nesúhlas, pretože maršal H. Haftar a Líbyjská národná armáda, na čele ktorej stojí, boli Bezpečnostnou radou OSN uznané za jednu zo strán v konflikte. Bolo to potvrdené aj na nedávnej Berlínskej konferencii o Líbyi. Následne Bezpečnostná rada OSN, ktorá uvítala výsledky Berlínskej konferencie o Líbyi, vyzvala predsedu Vlády národnej jednoty F. Sarrádža a najvyššieho veliteľa Líbyjskej národnej armády H. Haftara, aby pristúpili k vyriešeniu otázky dodržiavania prímeria, k dohodám o hospodárskom živote v krajine a k politickému procesu (príprava volieb, ústavy atď.). H. Haftar preto nie je symbol separatizmu, ale strana v konflikte, uznávaná svetovým spoločenstvom, a to aj účastníkmi Berlínskej konferencie o Líbyi a Bezpečnostnou radou OSN. Pričom tento konflikt sa začal zničením štátu nazývaného Líbya v dôsledku absolútne nelegitímnej akcie, ako dobre viete, ktorú podnikla Severoatlantická aliancia v roku 2011.

A teraz odpoveď na otázku, čo robíme v Líbyi: snažíme sa spolu s ďalšími vonkajšími hráčmi pomôcť obyvateľom Líbye obnoviť to, čo bolo zničené v úplnom rozpore so zásadami Charty OSN. To je stručné vysvetlenie.

🎉🤝 14. februára sa v Bratislave v hoteli Sheraton konala recepcia pri príležitosti Dňa diplomatických…

Uverejnil používateľ Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku/ Посольство России в Словакии Sobota 15. februára 2020

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *