štvrtok , 18 október 2018
A huge collection of 3400+ free website templates JAR theme com WP themes and more at the biggest community-driven free web design site

Nie je osmička ako osmička.

Naši politici a hlavne servilné médiá, nevynímajúc tzv. „verejnoprávnu“ televíziu neustále upozorňujú na významné osmičkové výročia v tomto roku. Samozrejme najväčšiu pozornosť venujú 50. výročiu udalostí v roku 1968 a hlavne 21. augustu, výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Tejto historickej udalosti venujú najmä médiá mimoriadnu pozornosť a poskytujú obrovský a dlhodobý priestor na informácie a častejšie dezinformácie s jasným politickým cieľom – útočiť na socializmus a vytvárať protisovietske a protiruské nálady medzi obyvateľmi. Okupácia je najčastejší výraz a podľa politikov a médií bola okupácia Československa fašistickým Nemeckom udalosťou druhoradého významu oproti okupácii z roku 1968.

V týchto dňoch by sme si mali so všetkou vážnosťou a objektivitou pripomenúť 80. výročie Mníchovskej zrady, ktorá vyvrcholila prijatím pre Československo potupnej a pre Európu a celý svet nebezpečnej Mníchovskej dohody, ktorá naštartovala najhroznejšiu vojnu v dejinách ľudstva. Hovorím „mali by sme“, pretože okolo tejto udalosti je podozrivé ticho – ani politici, ani novinári tomuto výročiu nevenujú žiadnu pozornosť. A pritom ide o udalosť, ktorá svojim významom a tragickosťou ďaleko prevyšuje udalosti roku 1968.

Pripomeňme si teda o akú udalosť išlo a držme sa historických faktov, ktoré sú pravdivé a overené.

Už 10. septembra 1938 Anglicko a Francúzsko predostreli československej vláde požiadavky v podobe ultimáta – buď im Československo vyhovie a bude pod ochranou západných mocností, alebo nechajú Československo napospas Nemecku. Vláda Československej republiky požiadavky prijala s tým že odstúpi územie Sudiet, v ktorom žije viac ako 50% Nemcov. Vláda však po veľkých protestoch musela podať demisiu. Bola vymenovaná nová vláda na čele s gen. Syrovým, ktorá nariadila mobilizáciu a tvárila sa, že chce brániť republiku.

Dňa 29. septembra 1938 bola uzatvorená „Mníchovská dohoda“, označovaná aj ako Mníchovská zrada, alebo diktát. Týkala sa územia Československa, ale jeho zástupcovia neboli prizvaní pri jej prejednávaní – o nás bez nás. Po polnoci, t.j. 30. septembra 1938 bola zástupcami štyroch krajín podpísaná. Pripomeňme si, ktoré krajiny a ich predstavitelia ju podpísali : Nemecko – Adolf Hitler, Taliansko – Benito Mussollini, Francúzsko – Eduard Daladier, Anglicko – Neville Chamberlain. Títo rozhodli, že ČSR musí do 10. októbra 1938 odstúpiť pohraničné územie obývané Nemcami v prospech Nemecka. V dodatku sa naviac uvádzalo nariadenie „vyriešenia sporných“ pohraničných oblastí Slovenska s Maďarskom a Poľskom. Zástupcovia ČSR pri podpise neboli, výsledok im bol len oznámený.

Dopoludnia 30. septembra 1938 prišli na ministerstvo zahraničných vecí v ČSR veľvyslanci Anglicka a Francúzska a žiadali, aby ČSR prijala diktát z Mníchova do 12:00 dopoludnia. Schôdza vlády s prezidentom Benešom skončila o 12:00 hod. Predseda vlády gen. Syrový povedal : v mene prezidenta a vlády prehlasujem, že sa podrobujeme rozhodnutiu, ku ktorému došlo v Mníchove bez nás a proti nám. Prezident Beneš prehlásil : „To nemá v histórii obdobu, aby sa kedy s nejakým samostatným národom a štátom tak jednalo. Sme opustení a zradení. Neporazil nás Hitler, ale naši priatelia“. Pre úplnosť treba povedať, že predseda KSČ Klement Gottwald navštívil dopoludnia 30. septembra prezidenta Beneša a požadoval neustupovať pred diktátom z Mníchova.

Nemeckému fašizmu sa za pomoci našich spojencov podarilo zasadiť Československu a jeho národom ťažkú ranu – násilím obsadil a odtrhol od ČSR 1/3 jeho územia a obyvateľov. Ľud v obsadených územiach bol zbavený všetkých politických práv a bol vydaný krutému teroru. Mníchovskú zradu a ďalšiu politiku v tomto duchu ospravedlňujú jej anglickí a francúzski tvorcovia snahou „zachrániť mier“. Niet väčšieho pokrytectva a prekrúcania pravdy.

Že išlo aj o snahu spojencov nasmerovať Hitlera smerom na východ, svedčí aj vyhlásenie veľvyslanca USA v Anglicku Kennedyho (mimochodom otca neskoršieho prezidenta J. F. Kennedyho) : podľa USA musí mať Nemecko voľné ruky na východe Európy.

Vieme, že ani Mníchovská zrada mier nezachránila, ba práve naopak posilnila Hitlera v jeho ďalších agresívnych plánoch, ktoré vyústili do najničivejšej vojny v ľudskej histórii. Z uvedeného je zrejmé, že neochota dnešných politikov i novinárov pripomínať ľuďom Mníchovskú zradu a hanebnú úlohu našich vtedajších spojencov Anglicka a Francúzska, ktorí sú aj dnes našimi spojencami v NATO nepasuje do kontextu tejto doby a naši servilní a ustráchaní predstavitelia štátu a vlády a aj poslušné médiá sa tejto udalosti vedome vyhýbajú. Nemajú totiž odvahu priznať historickú pravdu a ukázať prstom na tých, ktorí nás zradili, mysliac si, že sa sami zachránia. 80. výročie Mníchovskej zrady by malo byť poučením aj pre súčasnosť – nepreceňujme našu slepú dôveru v našich súčasných spojencov z Európskej únie a NATO, pretože rozhodujúci hráči myslia v prvom rade na seba a osud nejakého malého a bezvýznamného Slovenska je im určite ľahostajný.

Július Feješ, predseda Klubu komunistov Slovenska – OZ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *