sobota , 26 máj 2018
A huge collection of 3400+ free website templates JAR theme com WP themes and more at the biggest community-driven free web design site

73. výročie Karpatsko-duklianskej operácie a Deň hrdinov KDO

6. októbra sme si po 73. krát pripomenuli významnú udalosť v dejinách Československa – Karpatsko-dukliansku operáciu a po tretí krát sme nehovorili o obetiach Dukly, ale o hrdinoch Karpatsko-duklianskej operácie.

Keď slovenský parlament začiatkom 90. rokov s nevyhnutnými kompromismi prijímal 6. október, pred rokom 1989 oslavovaný ako Deň Československej ľudovej armády, za pamätný deň – Deň obetí Dukly, tak sa tvrdo tlačila falošná, porazenecká téza (samozrejme, s protiruským nábojom). Išlo vraj o zbabranú vojenskú akciu s politickým či priam ideologickým podtextom, ktorá si zbytočne vyžiadala smrť tisícov nevinných ľudí, teda obetí zlého rozhodnutia sovietskych politikov a generálov.

Lenže zranení a padlí Slováci, Česi a Rusíni bojujúci vo Svobodovej armáde, ani Rusi, Ukrajinci, Bielorusi a príslušníci ostatných národov Sovietskeho zväzu v radoch Červenej armády neboli pasívne obete. Boli to statoční bojovníci, ktorí práve pod Duklou začali oslobodzovať územie Československa a nacistom určite nič nedarovali. Preto si oni, ich ešte žijúci kamaráti v zbrani ako aj všetci potomkovia zaslúžia, aby sme každoročne neoslavovali deň obetí, ale Deň hrdinov Dukly!

Karpatsko-duklianska operácia nebola ani zbytočná ani nedomyslená. Je pravda, že bola pripravená v skrátenom čase a za rýchlo sa meniacich východzích podmienok, preto sa často rozkazy menili z hodiny na hodinu, ale vojaci – hrdinovia nepoľavili v úsilí pomôcť bojujúcemu Slovensku v SNP a čím prv oslobodiť Československo od fašistického jarma. Nezáležalo či to bol Slovák, Rus, Čech, Ukrajinec či Volynský Čech, či iný „Soviet“, neľutovali námahu, pot ani krv, len aby čím prv dorazili fašistov. KDO ako súčasť „Východokarpatskej“ operácie pôvodne vôbec nefigurovala v plánoch sovietskeho najvyššieho velenia. Boje v horách vyžadujú iný druh vojsk, iný výcvik, nasadenie techniky aj celkom inú taktiku. A najmä prinášajú oveľa vyššie straty, najmä útočníkovi. Preto sa im, nielen Červená armáda, ale ani iné armády podľa možností vyhýbali. Po vypuknutí Slovenského národného povstania mali velitelia vojsk len veľmi málo času na prípravu operácie, ktorá by priamo pomohla bojujúcemu Slovensku. KDO začala 8. septembra 1944, len 10 dní od vypuknutia SNP. Sovietske velenie, poznajúc situáciu, len okrajovo počítalo s „pomocou“ dvoch východoslovenských divízií, ktorých útok do chrbta Nemcov by otvoril cestu za 5 dní do Prešova. Tie však už boli pri začiatku KDO odzbrojené a rozprášené. Napriek tomu, bola to pre SNP neoceniteľná pomoc. Útok Červenej armády a v jej zostave 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR viazal od 7 až do 15 elitných nemeckých divízií, ktoré by ináč boli použité proti Povstaniu. Po potlačení súvislého vojenského odporu Povstania sa skončila aj KDO. Neprestal však protifašistický odpor Slovenského národa a boj pokračoval partizánskym spôsobom v horách. Jednotlivé partizánske oddiely a brigády sa prebojúvali v ústrety Červenej armáde, (na rozdiel od iných štátov), a po krátkom odpočinku sa opäť zapájali do boja už v radoch 1. Čs. arm. zboru v ZSSR a oslobodzovali svoju domovinu.

V predvečer osláv KDO sme si vo Svidníku pripomenuli oslobodzovacie boje Červenej armády slávnostným otvorením výstavy „Od Stalingradu do Bratislavy“. Výstava mapovala boje Červenej armády, 1. Čs. armádneho zboru, Rumunskej armády a ďalších spojencov od zvratu v bitke pri Stalingrade, cez bitku pri Kursku, v Krpatoch, na rovinách južného Slovenska, pri postupnom zapájaní sa do bojov Čs. samostatného práporu v ZSSR pri Sokolove, následne samostatnej Čs. brigády v ZSSR, ktorá sa vyznamenala pri oslobodení Kyjeva až po 1. Čs armádny zbor v ZSSR v bojoch v Karpatoch. V týchto tvrdých bojoch sa rodilo a utužovalo, krvou spečaťovalo priateľstvo slovanských národov. Pri otvorení výstavy privítal primátor Svidníka vzácnych hostií, prof. Ing. Zoe Klusákovú – Svobodovú CSc. dcéru legendárneho veliteľa 1. Čs. arm. zboru v ZSSR a neskoršieho prezidenta ČSSR arm. gen. Ludvíka Svobodu so svojou dcérou Luďou, Radcu-vyslanca veľvyslanectva RF v SR Andreja Šabanova a delegáciu ÚR SZPB vedenú jej predsedom Ing. Pavlom Sečkárom. Vo svojich príhovoroch všetci vyjadrili význam a rozhodujúci podiel Červenej armády a ľudu ZSSR na porážke fašizmu a oslobodení nielen Slovenska, ale rozhodujúcej časti Európy a sveta. Odsúdili súčasné prekrucovanie dejín a histórie II. sv. vojny a vandalizmus ničením pamätníkov osloboditeľom v Košiciach i likvidovaním pamätníkov v Poľsku. Týmito aktmi fašizmus znovu dvíha hlavu nielen na Slovensku, ale s tichou podporou „západu“ na Ukrajine, v Pobaltsku, v Poľsku a výsledky volieb ukazujú, že aj v ďalších „vyspelých demokratických“ krajinách. Po slávnostnom otvorení a prehliadke výstavy si prítomní pozreli veľmi sugestívny ruský film: Stalingrad.

Ráno, 6. októbra sa začalo priestranstvo pri Dome kultúry vo Svidníku zapľňať autobusmi i autami účastníkov osláv 73. Výročia KDO a Dňa hrdinov KDO. Dlhá kolóna áut a autobusov potom vyrazila k historickej Dukle – priesmyku cez ktorý 6. októbra 1944 po mesiac trvajúcich neľútostných bojoch a mnohých obetiach československých a sovietskych vojsk a po 5 rokoch všade vo svete prišli československí vojaci na pôdu rodnej vlasti. Mnohí nedošli, o to väčšia bola radosť a dojatie preživších a vzrástlo ich odhodlanie pomstiť smrť svojich druhov a čím skôr vyhnať nenávidených fašistov z rodného kraja.

Po krátkom čakaní na čelných predstaviteľov, prezidenta SR, predsedu NRSR a predsedu vlády SR začal samotný pietny akt pri pamätníku čs. vojakov. V dlhom rade vencov ako prví kráčajú za „svojim“ vencom veteráni z ČR a SR, priami účastníci boja proti fašizmu a medzi nimi aj dvaja naši rodáci: Ján Jurčišin a Ján Štefánik. Už ich nie je veľa, len päť, ktorým ešte zdravie slúži a môžu sa pokloniť svojim spolubojovníkom. Veď všetci už prekročili deväťdesiatku. Po Českej, Slovenskej a Poľskej ? štátnej hymne sa prítomným prihovorili čelní predstavitelia Slovenskej republiky. Poďakovali osloboditeľom, dokonca aj Červenej armáde a varovali pred znovurastúcimi prejavmi fašizmu. Nie všetci sa odhodlali aj kritizovať poškodzovanie pamätníkov a nik sa neodhodlal odsúdiť likvidáciu pamätníkov, vraj to nie je kompaktibilné s oficiálnou politikou EÚ. Po panychíde sa rýchlo začal presun do Svidníka, k soche arm. gen. Ludvíka Svobodu, legendárneho veliteľa a čestného občana Svidníka. Tam sme už prezidenta ani predsedu vlády nevideli. Po príhovore primátora Svidníka Jána Holodňáka zvlášť upútal vlastenecký príhovor predsedu poslaneckej snemovne ČR Jana Hamáčka. Dcéra L. Svobodu ZOE položila k otcovej soche kyticu kvetov a v krátkom príhovore poďakovala Svidníčanom aj všetkým obyvateľom podduklianskeho kraja za úctu, ktorú prejavujú jej otcovi a svojmu hrdinovi. Pri pamätníku Sovietskej armády už chýbali aj predsedovia NRSR a PS ČNR. Asi ich už sovietski vojaci neoslobodili, alebo ich obete boli menej cenné. Tých 9 – 11 000 vojakov pochovaných pod pamätníkom si už nezaslúži ich pozornosť? Iný názor mali prostí ľudia – občania, ktorí si vážia a ctia všetky obete tých, ktorí padli za našu slobodu. Veď sa mohli zastaviť na hraniciach a nechať všetko tak. Seba sme oslobodili a ostatní nech sa starajú! Ale oni nie, išli a oslobodili, čo im mnohí dnes, najmä po zmene politického systému nevedia odpustiť. To vo svojom príhovore po odznení Slovenskej a Ruskej štátnej hymny pripomenul aj Andrej Šabanov. Znovu varoval pred prepisovaním dejín a ich falzifikáciou aj pred rastom fašistických nálad vo svete. Pripomenul aj nárast protiruskej politiky elít EÚ v protiklade s názormi nielen občanov, ale aj podnikateľov a „rozumných“ politikov. Výsledkom vrelého, priateľského vzťahu Slovákov k Ruskej federácii a Ruskému národu bolo aj množstvo žiadostí o spoločnú fotografiu s pánom Šabanovom na pamätníku Sovietskej armády.

Vďaka Vám, osloboditelia!

Klub Komunistov Slovenska

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *